Ako to všetko začalo?!

Rozhodla som sa že sa aj s Vami rozdelím o môj príbeh. O to ako som sa dala na zdravú výživu a hlavne na celkovo zdravý životný štýl!

Od mala som bola vedená k nejakej aktivite. Moji rodičia vždy (ešte aj teraz) patrili k tým, ktorý nesedia doma nazadku. Výlety na bicykle, kúpanie, túry... To sú pravidelné aktivity, ktorým sa vlastne venujú aj dnes. A ma ako dieťa samozrejme viedli k určitému zameraniu, nemohla som si robiť čo som chcela, ako niektoré iné deti len behať po vonku. Od 2. roku som chodila do Sokola, moja mam tam bola precvičovateľka, takže som to mala povinné aj ja, pravidelne 2x do týždňa. Veľmi ma to bavilo prvých pár rokov. Samozrejme postupom času vás to prestane baviť pokiaľ je to stále to iste. Robili sme síce raz za čas nejaké zostavy k niektorým akciám ale to bolo pomenej. A stále do kola robiť - kotúle, stojky, mostíky, salta, preskoky na koni, či niečo na kruhoch sa zunuje. jej aké som mala ale vtedy silné ruky :( 

Zasa na škodu to nebolo, keď som začala chodiť do školy, nikdy som s ničím nemala problém. Väčšinou som bola ta ktorá to na telesnej výchove predvádza celej triede :D Okolo môjho 10. roku začala mať mama zdravotné ťažkosti, tak musela skončiť. A tak som mohla skončiť aj. Bola som rada, ale za pár dni už mi to chýbalo. 
Našťastie v ten čas ma zo školy vyslali na nejaké mestské školské atletické preteky.Bol to trojboj. Na ktorom som skončila 5. A aj keď som si tam stihla urobiť poriadnu ostudu (na ktorej sme sa potom celú moju atletickú pôsobnosť smiali s trénerom:), keď som pri jednom pokuse v skoku do piesku netrafila dobre odraz a skočila tam takého pupkáča! :D I tak mi navrhli, či nechcem prestúpiť na ich školu a začať sa venovať atletike. Tak sa aj stalo. Od toho trojboja (osudového :), som začala chodiť na tréningy atletiky. Najskôr 2x do týždňa, neskor 3x, plus cez sezónu nejaké preteky. Milovala som to! Žila som ňou. Pre mňa neboli chvíle po škole ulievaním po vonku. Ja som mala tréning. Víkend neboli o vysedávaní niekde vonku či v pube, ja som mala preteky. Bola som vtom poctivec, naši ma k tomu viedli odmala. A ja som ich nechcela sklamať, ani nich ani seba. A keď už človek toľko preto obetuje chce niečo aj dosiahnuť. 
Áno niečo som dosiahla, pár medailí, diplomov, par cenných úspechov (na celoslovenských súťažiach),ale hlavne neskutočne úžasných zážitkov, spoznala neuveriteľne veľa ľudí, a dala si základ k tomu že beh je moja láska. FOR EVER!!! Aktívne to trvalo do 18, potom už začinajú iné starosti, hlavne keď sa tie lepšie výsledky vzďalujú a zdravotné problémi pribúdajú, začnete si uvedomovať, či to ma vôbec zmysle. V tedy sa to zlomilo. 
Od tých dni, menej pohybu a viac stresu. A problémy sa len valili, blížila sa maturita a ja som často vynechávala školu, nebolo mi dobre, stále som behala po doktoroch. Samozrejme na žiadnu príčinu mi neprišli. Tak som si ju nasla sama. A to v jedle. Moja mama skvele varila, zelenina ovocie u nás boli vždy, ale tiež rada vypekala, a varievala klasické nie veľmi zdravé jedlá. A tak som začala vynechávať určité pokrmy. Najskôr vyprážané, neskôr omáčky, knedle, koláče, biele pečivo, sladké vody, ... Môj stav sa zlepšil. A tak som sa týmto smerom začala zaoberať viacej. Zdravou výživou, zdravím jedlom, a zdravších verzií jedál. 

Vtom čase som sa odsťahovala od rodičov, na jednu stranu ľahšie, lebo som si všetko mohla kontrolovať, na druhu stranu som nato nemala veľa času, v práci som trávila 12 hod denne. Takže to išlo opäť dolu vodou. A do toho prišlo vážne ochorenie mojej mamy. Ktoré nás vtom čase položilo na lopatky, ale zároveň nám ukázalo nový smer. 
Začala som ešte viac čítať, prenášať to domov, a tým si to osvojila celá moja rodinka(:-*). Museli sme sa všetci naladiť na jednu vlnu, nato že to všetko zvládneme, že všetko zle je pre niečo dobré, a že keby sa to nestalo tak by sme si to nikdy asi neuvedomili. Maminka sa vyliečila. A život sme si začali ceniť oveľa viac, a žiť oveľa krajšie, spokojnejšie, zdravšie.

Posledné 3 mesiaca - od 12/2013 ne ni dňa kedy by som neprečítala niečo na tuto tematiku, či už užasne zdravý recept, alebo nejaké fígle rady pokroky. Patrí to jednoducho do môjho života ako to že každé 3 hodiny musím niečo jesť, a ak nie tak viem byť veľmi zlá!!! :D niektorý moji blízky vedia... Jednoducho som to ja, teraz sa cítim lepšie, to ako žijem mi dáva tú pravú chuť života. A to že sa niekto čuduje prečo si nedám na party alkohol, ale len vodu s citrónom??? No a čo je na tom :) veď to je moja vec... mne je dobre aj bez neho a ráno mi bude ešte lepšie. Môžem v kľude vstať a ísť si zabehať alebo zacvičiť, zatiaľ čo oni strávia pol dňa v posteli niežeby som ja netrávila niekedy tiež :) a celý deň s bolesťami hlavy. Nie ďakujem! :) tieto roky už sú za mnou.

Takže teraz som na úspešnej vlne dodržiavania, každé 3 hodiny jedlo, vyvážené na bielkoviny, sacharidy a tuky. V závislosti od toho kedy cvičím, tak podla toho je aj upravené jedlo. Nebudem sa pred treníngom cpať veľkým hovädzím steakom so zelninovým šalátom a po tréningu sa krmiť ovsenú kašičku s ovocím. Určite by sa mi po takom jedlo dobre necvičilo, a telo by ho dlho trávilo. A zasa po tréningu by nemalo tie správne potraviny na doplnenie bielkovín, cukrov, tukov.

Cvičím 2x denne, každý deň, keď cítím, že moje telo potrebuje oddych, tak si dám jeden dva dni REST DAY, je to úplne normálne že telo si potrebuje oddýchnuť, jednoducho mu stačí načúvať. Niekedy idem vkuse aj 10 dni. Keď mám naplánované voľno, a je vonku tak že musím vybehnúť von tak to jednoducho urobím. Presne tak ako keď mam chuť na sladké, jednoducho si ho dám. Samozrejme nie, každý deň a každé 3 hodiny, ale keď je to raz za čas prečo nie. :) Hlavne bez výčitiek. 

Ale každý človek je individuálny, má iné návyky, iné aktivity, trávenie, preto každý sam vie čo je pre neho dobré, čo mu vyhovuje a čo zasa nie. Preto neexistuje vhodný jedálníček pre každého, možno v hodny na chudnutie, možno vhodný podľa živín, ale nie taký ktorý by mohol dodržovať každý človek a celý život. Preto treba vnímať svoje telo, ono nám dá samo signál, čo je pre neho dobré a čo zasa nie. Ak máte chuť začať zo zdravou stravou a zdravým životným štýlom, tak začnite, ale nie kvôli tomu že chcete dať dolu par kíl, ale kvôli tomu že chcete žiť zdravšie a cítiť sa lepšie. Zdravý životný štýl, je štýl života, tak ako je niekto vegetarián, alebo vegán. Nieje to beh na krátku trať, ale na celý život. Pokiaľ chcete schudnúť par kíl a ide vám len o to dajte sa na diétu aj keď ja by som to nerobila :D. Ale pokiaľ chcete žiť zdravšie, lepšie, a byť fit, a chcete to celým svojím telom, ste schopný tomu obetovať čas, a zároveň ste si vedomí a tešíte sa z toho že vám to aj veľa dá, dajte sa na zdravý životný štýl. Verte že tých par kilo čo by ste dali dolu, dáte postupne aj takto, možno pomalšie, ale na oplátku sa vám aj pomalšie vrátia späť možno nikdy :) 

Stačí čítať, články, inšpirovať sa druhými ľuďmi a prevádzať do na seba a svoje potreby.  Ak potrebujete zo začiatku pomôcť, obráťte sa na odborníka ktorý vám všetky informácie a potrebne veci vysvetli, ale všetko nájdete aj na internete. Len treba chcieť a hľadať!!! a čítať a čítať a čítať!!

SLOGAN:
Učíme sa celý život!